Revolučné spoločenské zmeny v roku 1989 iniciovali v Československu študenti vysokých škôl, akademické prostredie sa na okamih dejín stalo spoločenskou avantgardou a centrom revolúcie. Akademická samospráva získala na Slovensku po roku 1989 nezávislosť aj kompetencie. Tento čin dodnes mnohí považujú za jeden z hlavných dôvodov absentujúcej reformy akademického prostredia. Kritici na margo súčasného stavu akademického prostredia expresívne hovoria o »kultúre cynizmu«, »lokálnych mafiách« a »temných štruktúrach s prednovembrovou tradíciou«.

Stačí 20 rokov na postupnú – samovoľnú - zmenu?

Porozumenie transformácie akademického prostredia po roku 1989 hľadáme v odpovediach na otázky:

Pred rokom 1989
Ako prebiehala politizácia akademického prostredia do roku 1989?
Aké podmienky a situácie produkovala prítomnosť totalitnej ideológie na vysokých školách?
Ako fungovali nástroje ideologickej kontroly a aké boli jej mocenské mechanizmy?
Menili ľuďom životy?

Rok 1989
Existoval v novembri 1989 na školách otvorený konflikt medzi študentmi a ich pedagógmi?
Aké bolo pozadie a súvislosti personálnych výmen po roku 1989?

Po roku 1989
Čo sa naozaj zmenilo?
Čo ostalo tabu a prečo?

Tie sme počas oral historického výskumu smerovali k aktérom pôsobiacim na – v totalitnom režime ideologicky silne exponovaných – katedrách. Bývalým i súčasným pedagógom aj študentom katedry sociológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a katedier architektúry a sochy na umeleckej vysokej škole (VŠVU).

Výsledkom je, okrem iného, poznanie, že pri historickej reflexii obdobia do roku 1989 sa nemožno pohybovať v rovine anonymných udalostí doby, ktoré sa zvyčajne aj tak odohrávali v oficiálnej réžii režimu, ktorý klamal na všetky strany. Poznanie, že je načase rekonštruovať a sprostredkovať príbehy ľudí podieľajúcich sa na úlohách, ktoré si kládli sami a ktoré svoj význam neodvodzovali od lokálnych pomerov v podobe »drobných výhod«.

Akokoľvek »veľké« myšlienky prevádzkujú ich nositelia v každodennej realite. Tú tvoria obvykle malé kroky. Malé príbehy - pre dejiny bezvýznamné pamäťové zbytky aktérov. V Albánsku sa v súvislosti so spomienkami hovorieva: »ak chceš jednu, dostaneš obvykle dve«. A viac. Ukazuje sa, že v našom priestore je tých spomienok a nedávnej histórie viac, než sme schopní (či ochotní) vstrebať. Preto už na ne nie je takmer nikto zvedavý. Sú voľné. Na zabudnutie.

Fedor Blaščák

MEMORY KONTROL je iniciatíva prebiehajúca na rôznych platformách historickej reflexie súčasných (česko) slovenských dejín. Kombinuje odborné prístupy (oral-historický výskum, práca v archíve, prednášky, semináre, diskusie, knižné edície) s umeleckými formami vyjadrenia (divadlo, performancie, výstavy a site-specific inštalácie). Spoluvytvára istý mentálny priestor, ktorý označujeme »intelektuálna dielňa«.

www.memorykontrol.org